Prečo meditovať

Ak cítime, že sme spokojní s tým čo máme a čím sme, potom nie je potrebné vstúpiť na pole meditácie. Dôvodom, prečo vstupujeme do meditácie, je náš vnútorný hlad. Cítime, že vnútri nás je niečo žiarivé, nesmierne a božské. Cítime, že to veľmi nutne potrebujeme, len k tomu práve teraz nemáme prístup. Náš vnútorný hlad (ašpirácia) vychádza z našej duchovnej potreby.

Spôsob, akým cítime a prežívame náš vonkajší život závisí do veľkej miery od nášho vnútorného prežívania - od našich nálad, radosti, smútku a pod.  - od úrovne nášho vedomia. Často máme len malú možnosť  zmeniť udalosti vo vonkajšom svete, čo ale môžeme zmeniť je spôsob akým na ne reagujeme. Keď sme šťastní a pokojní, ťažkosti a problémy sa ľahko zvládajú - keď sme úzkostliví a nešťastní, rovnaké ťažkosti sa stávajú nočnými morami.

Meditácia vyrovnáva vnútorné a vonkajšie svety a prináša do popredia základne rysy našej prirodzenosti - radosť, vyrovnanosť, milujúcu láskavosť a silu. Tieto vynárajúce sa pozitívne vnútorné kvality ovplyvňujú a pretvárajú  prežívanie nášho života. Všetko začína zvnútra.

Meditácia neznamená iba päť alebo desať minút ticho sedieť. Vyžaduje si vedomé úsilie. Musíme prinútiť myseľ, aby sa stíšila a ukľudnila. Zároveň však musí byť natoľko pozorná, aby nedovolila vojsť rozptyľujúcim myšlienkam, či túžbam. Keď dokážeme myseľ ukľudniť a stíšiť, pocítime, ako v našom vnútri svitá nové stvorenie. Ak je myseľ prázdna a kľudná a z celej našej bytosti sa stane prázdna nádoba, naša vnútorná bytosť môže pozvať nekonečný mier, svetlo a blaženosť, aby do tejto nádoby vstúpili a naplnili ju. To je meditácia.

Pokiaľ si myslíme, že sme to my, kto sa snaží meditovať, tak sa meditácia zdá komplikovaná. Skutočnú meditáciu nevykonávame my. Vykonáva ju náš vnútorný Pilot, Najvyšší, ktorý stále medituje v nás a prostredníctvom nás. My sme iba plavidlo a Jeho nechávame, aby nás naplnil celým svojim vedomím.

Začíname so svojim osobným úsilím, ale akonáhle ideme hlbšie vidíme, že to nie je naše úsilie, ktoré nám dovoľuje vstúpiť do meditácie. Je to Najvyšší, ktorý medituje v nás a skrz nás, s našim vedomým vnímaním a súhlasom. Každá ľudská duša má svoj spôsob meditácie.

Sri Chinmoy považuje meditáciu a duchovné hľadanie za prirodzenú súčasť naplneného a šťastného života moderného človeka. Meditácia nie je útekom od každodenných povinností. Naopak, prehlbuje dôveru v naše schopnosti, obohacuje náš pohľad na svet a dáva nám vnútornú silu prijať ho v jeho mnohotvárnosti aj s jeho nedokonalosťami.