10 tisíc plameňov kvetov - 2. časť

Tento krát sa moja duša
Vrátila do sveta
So vznešenejším sľubom Bohu.

Jeho myseľ pozorne sleduje.

Jeho srdce dušeplne čaká.
Jeho duša sa mieruplne usmieva.

Môj Pane,

Osloboď ma
Od nekonečného kruhu
Horkých spomienok zlyhania.

Beda, je tu rozovrená priepasť

Medzi tvojim predstavovaným ja
A Pravdou Za.

Každý človek

Je odborník na informácie.
Každý anjel
Je odborník na osvietenie.

Snaž sa udržať si

Krásu svojho srdca
I napriek svojej
Nepeknej skľučujúcej mysli.

Necituj ma keď hovorím,

"Ja nie som Boh."
Cituj ma,
Keď hovorím,
"Nezáleží na tom čo si alebo čo robíš,
Boh ťa vždy miluje bezpodmienečne."

Keď ti Boh ponúkne

Svoj dušeplný Úsmev
A Svoje mocné Požehnanie,
Necíť, že tvoja úloha skončila.
Teraz si musíš starostlivo chrániť
Čo si prijal od Boha,
Ináč to všetko stratíš.

Tvoja ašpirácia, zasvätenie, odovzdanie a vďačnosť

Ti prinášajú nezmerné nebeské poklady.
Beda, tak často ľahostajne strácaš
Svoje ťažko získané vnútorné bohatstvo.

Tak často hlúpo premárniš Božie drahocenné Požehnania.

Ako môžem odpustiť
Svojej mysli
Keď rozbila na kusy
Sny môjho srdca?

Božie Uspokojenie Božím vlastným Spôsobom:

Toto je vskutku jediná vec,
Ktorá je vždy hodná opatrovania
V tvojom srdci ašpirácie
A v tvojom živote zasvätenia.

Som si istý, že moji predkovia

Netrpeli toľko ako ja
Seba - zničujúcou pohromou:
Pochybnosťou.

Mám dvoch stálych návštevníkov:

Svoju večne pochybujúcu myseľ
A
Svojho nekonečne odpúšťajúceho Boha.

Pretože nie som

Opravdivým a božským priateľom sám sebe,
Nedokážem sa zbaviť svojho nechceného
A neustáleho spoločníka:
Strachu.

S mojou modlitbou

Som neľútostne spútaval Boha.
S mojou meditáciou
Pomaly a vytrvale oslobodzujem Boha.

Ako zmeniť tvoj svet?

Len rob menej chýb
A usmievaj sa zo srdca.

Keď spievaš, pamätaj,

Spievaš pre tých, ktorí ťa oceňujú
A nie pre tých, ktorí ťa kritizujú.

Moja modlitba je temná cesta,

Po ktorej žobrák vo mne kráča.
Moja meditácia je slnkom zaliata cesta,
Po ktorej princ vo mne pochoduje vpred.


Mať srdce vďačnosti

Je najvyššie umenie,
Ktorému sa všetci musíme naučiť.

Myseľ potrebuje

Ucho, ktoré počúva.
Srdce potrebuje
Iné vnímavé srdce.
Myseľ ambície
Nenávidí porovnávanie.
Srdce ašpirácie
Nepotrebuje porovnávanie.

Pokora je neustále zväčšovanie

Našej rozľahlosti.
Na sile našej vnútornej jednoty
S celým Božím stvorením
Používame naše svetlo pokory.

Ak sa otec nezohne dolu,

Dieťa nedokáže od neho nič prijať.
Je to súcit jednoty otca,
Ktorý ho núti zohnúť sa dolu.

Ak nemáme pokoru,

Je to preto, že vnútorne nemáme nič,
Čo by sme ponúkli.

Ako sa matka skláňa dolu,

Aby ponúkla ovocie svojmu dieťaťu,
Rovnako tak sa Boh Nekonečnosť
Skláňa dolu, aby ponúkol Sám Seba
Konečnému.

Keď Boh schádza dolu,

Aby sa dotkol konečného,
Voláme to Súcit.
Keď sa človek skláňa dolu
V seba - ponúkaní ľudstvu
Voláme to pokora.

Ponechaj všetko svoje bohatstvo meditácie

Vo vnútri peňaženky svojho srdca.
Potom keď budeš napadnutý strachom,
Pochybami, starosťami a úzkosťou,
Len prines do popredia
Mier, radosť a lásku, ktorú si si odložil.


Jeho modlitba je nepozorná.

Jeho meditácia je bezduchá.
Preto je jeho vonkajšiemu životu
Zakázané pozemský uspieť
A jeho vnútornému životu
Nebesky pokročiť.

Ó Nebo, moje Nebo,

Ešte raz oživím svoj sľub:
Nikdy ti nebudem neposlušný.
Ó zem, moja zem,
Ešte raz oživím svoj sľub:
Vždy ťa budem milovať.

Plodné odpovede Majstra

Na dušeplné otázky jeho deti
Sú pre nich také dôležité
Ako ich najvyššia meditácia,
Pretože odpovede presvedčia
Fyzickú myseľ o posolstvách,
Ktoré prijímajú
Zo svojho duchovného srdca.

Tvoja viera v seba samého

Pracuje len keď na ňu myslíš.
Tvoja viera v Boha
Pracuje dávno predtým než o nej snívaš.

Ty len myslí

Na svoj vlastný plameň ašpirácie.
Boh už začal meditovať,
Aby ti udelil slnko realizácie.

Ak chceš žiť

Za osídlami pochybnosti,
Potom ostaň na oblohe slobody
Svojho kvitnúceho srdca.

Moje posolstvo k neprebudenej zemi:

"Budem pre teba."
Moje posolstvo k osvietenému Nebu:
"Budem s tebou."

Gratulujem!

Tvoja pochybujúca myseľ nakoniec explodovala.
Dnes si urobil
Svoj život skutočne šťastný, zvrchovane šťastný.
Môj Pane,
Bez Teba sa môžem nanajvýš
Pokúsiť byť dobrý,
Ale s Tebou
Som dokonale dokonalý.

Divoký prúd času povstáva,

Pretože si sa spriatelil
S temnými pochybami svojej nečistej mysle.

Dve nepredstaviteľne vzácne veci

Nemusíš nikdy znovu získať:
Svoj plač úprimnosti
A úsmev pokory.

Beda, je toľko

Neprekonateľných nedorozumení
Medzi ľudským spútavajúcim životom túžby
A jeho oslobodzujúcim životom ašpirácie.

Náš vonkajší inteligentný rozhovor

Je vynútený.
Naša vnútorná intuitívna komunikácia
Je vždy nádherná.

Úmyselne

Moja myseľ pochybuje.
Bezmocne
Moje srdce trpí.

Nebo je kruté.

Preto oneskoruje
Moju realizáciu Boha.
Zem je nevedomá.
Preto oneskoruje
Moje prejavenie Boha.

Aký je rozdiel medzi

Zložitou mysľou
A protichodnými myšlienkami?
Vôbec žiadny!

Ó zem, nepotrebujem od teba

Nič viac než pár utešujúcich slov.
Ó Nebo, nepotrebujem od teba
Nič viac než osvetľujúce posolstvo.

Čo ma prezradilo?

Nie moje hemžiace sa pochybnosti,
Nie moja Himalájska pýcha
Ale moja bezočivá neochota.

V okamihu keď sa dotýkam

Nôh Ochrany svojho Pána,
Oko Súcitu môjho Pána
Začína prenasledovať
Moje túlavé myšlienky.

Každý deň je iba jedná vec

K naučeniu:
Ako byť úprimne šťastný.

Jediná neomylná túžba môjho srdca

Je ostávať neustálym milovníkom Boha
A byť dokonalým cudzincom
Pre svet slávy.

Moja myseľ sa niky neodvažuje

Prechádzať sa
Vo vnútri záhrady
Sily vôle môjho srdca.

Nemusím ti byť nápomocný

Ale budem vždy plný nádeje
Pre tvoj život úspechu
A srdce pokroku.

Hoci je moja myseľ neužitočná,

Hoci je moje srdce bezcenné,
Hoci je môj život bezcitný,
Nevzdám sa,
Nikdy!

Dovoľ mi uvidieť, kto dokáže zodpovedať

Moje dve otázky:
Prečo stále milujem človeka
Keď v tajnosti zmýšľa o mne
Tak zle¬?
Prečo nemyslím na Boha
Keď On otvorene rozpráva o mne
Tak vysoko?

Bezsenne sa klaniam Svetlu, ktoré sa nikdy nezatieni.

Bez dychu sa klaniam Blaženosti, ktorá nikdy neubúda.
Beda,
Úsmev ticha jeho srdca
Bol vyhnaný
Bezohľadnými myšlienkami jeho mysle.